Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide

Fašiangy

Jedno krásne obdobie v roku, ktoré je nabité tradičnými rituálmi, je fašiangové obdobie. V minulosti ale aj dnes sú fašiangy obdobím radosti a osláv, vrcholom ktorých je fašiangová zábava s maskami. Je to veselá udalosť, kde sa ľudia obliekajú do masiek, tancujú a spolu oslavujú. Je to čas, keď sa tradičné spoločenské pravidlá uvoľňujú, a všade sa šíri vôňa zabíjačkových jedál a typických šišiek. Je to obdobie, kedy sa ľudia tešia z voľnejšieho životného štýlu a bláznivých zábavných akcií. Fašiangy na Slovensku sa líšia v rôznych oblastiach, podľa miestnych tradícií a zvykov.

Vedeli ste, že karneval vlastne nie je sviatok, ale obdobie? Presnejšie ho nazývame - celé obdobie od Zjavenia Pána až po začiatok pôstu. A čo presne v tomto čase oslavujeme a ako to celé prebiehalo v histórii?

Vznik fašiangov

Nemožno presne povedať, kde a kedy karnevalové oslavy začali. Ich pôvod siaha do dávnych čias. Už v starovekom Grécku a Egypte sa konali oslavy, ktoré pripomínali karneval. Tieto oslavy boli venované mytologickým bohom, kde ľudia nosili masky. Fašiangy sú tradicionálny rímsko-katolícky karneval. Začiatok obdobia fašiangov je pred Veľkou Nocou. Začína na Zjavenie Pána, ktoré sa slávi 6. januára, na Troch kráľov, a končí o polnoci pred Popolcovou stredou. Potom nasleduje obdobie 40-dňového pôstu, ktoré bolo zavedené kresťanskou cirkvou už koncom 4. storočia, a tento pôst trvá do Veľkého Piatku. Cez tento pôst je tradíciou nejesť mäso a v niektorých regiónoch aj nepiť alkohol.

Fašiangy môžeme poznať aj pod názvami ako napr. fašianok, fašang, fašank, faršongy, mäsopust, (maď.) farsang. Niektoré názvy zrejme počujete prvý krát, pretože sa medzi nimi nachádzajú aj zastaralé názvy.

Pôvod slova Karneval

Fašiangy sú bežne nazývané aj karneval. Pôvod slova je od latinského výrazu “carnem levare” alebo “carnelevarium” alebo carnevale, čo označuje “odstránenie mäsa”. Tradične sa karneval koná v čase pred Veľkým pôstom ako symbolické rozlúčenie s mäsom. Jeho trvanie sa môže líšiť v rôznych oblastiach. Na Slovensku karnevalové obdobie nazývame fašiangy. V priebehu karnevalového obdobia ľudia zvyčajne hrávali rôzne hry, robili sa rôzne žarty a tancovalo sa.

Fašiangové masky

Fašiangy si nevieme predstaviť bez masiek. Tieto sviatky a oslavy ytvárajú prostredie, kde ľudia môžu experimentovať s inakými roľami a správaním, čo by inokedy bolo neprijateľné. Masky umožňujú účastníkom vymaniť sa zo stereotypu a prezentovať sa v inom svetle. Vo fašiangových sprievodoch sa často objavujú masky zvierat, rôznych povolaní, alebo národností. Ľudia sa často prezliekajú za opačné pohlavie a niekedy aj za démonické postavy. 

Jednou zo špecifických masiek na fašiangy je maska tura, ktorá je inšpirovaná vyhynutým zvieraťom tura divého / pratur. Ďalšími tradičnými maskami sú medveď, koza a kôň. Medveď reprezentuje silu, kôň symbolizuje život a vitalitu, zatiaľ čo koza a tur predstavujú plodnosť. Masky často zobrazovali symboliku smrti a následného oživenia zvieraťa, čo symbolizovalo obnovu a prebudenie prírody. Ďalšou zaujímavou maskou bol “slameník”, iným slovom “kurina baba”. Patrí medzi najstaršie masky. Človek znázorňujúcu túto masku nosil slamenú sukňu, alebo bol celý obalený v slame. Väčšinou sa do tejto masky obliekali chlapi, ktorí chceli znázorniť starú ženu.

Fašiangy vo svete

Prvý deň karnevalu sa mení podľa krajinných a miestnych zvyklostí. 

- V Nemecku sa fašiangy nazývajú Fasching. V Nemecku sa fašiangy oslavujú vo viacerých regiónoch, s rozlišnými zvykmi. V niektorom regióne Nemecka fašiangy začínajú už 11. novembra o 11:11 (11. mesiac, deň, hodina a minúta). 

- Vo Francúzsku je oslava obmedzená na fašiangový utorok (utorok pred Popolcovou stredou). 

- V niektorých častiach Španielska je Popolcová streda súčasťou karnevalových osláv. 

- V minulosti bol Rím hlavným strediskom karnevalových udalostí, a veľkoleposť a bohatstvo osláv, ktoré sa tam konali, boli ťažko prekonateľné inde. Aktuálne sa stali Benátky centrom osláv karnevalu v Taliansku. Karneval v Benátkach trvá až 2 týždne. V posledný deň festivalu Benátčania spália slamenú bábku, ktorá predstavuje karnevalového princa.

- Vo Švajčiarsku sa v populárnom karnevalovom sprievode nosia démonské masky a búchajú sa veľké zvony, aby vyhnali zlé duchy a oznamovali príchod konca zimy. 

- V USA je hlavnou karnevalovou udalosťou New Orleans, kde sa oslavy karnevalu vrcholia s Mardi Gras. Názov Mardi Gras znamená "Tučný utorok", kedy sa tradicionalisticky využívajú všetky tuky v dome pred pôstom.

- Najznámejším moderným karnevalom je ten, ktorý sa koná v Rio de Janeiro. Plesy plné masiek, výpravné kostýmy, prehliadky a rôzne ďalšie oslavy sú neoddeliteľnou súčasťou týchto podujatí. 

Karneval zohral v histórii dôležitú úlohu pri rozvoji populárneho divadla, miestnych piesní a ľudových tancov.

Symboly fašiangov a ľudové tradície

Pochovávanie basy - Fašiangy dosahujú vrchol v poslednom týždni pred začiatkom veľkonočného pôstu. V tomto období maskované skupiny chodia po dedine, spievajú, vyhrávajú  a robia rôzne žarty. Koniec fašiangov sa symbolicky ukončuje pohrebom basy (hudobný nástroj), ktorý je paródiou skutočného pohrebu.

Ako ten pohreb basy vyzerá? Na začiatku príde celý sprievod, v ktorom sú farár, organista, miništranti a hrobár. Spolu nesú basu na márach, ktorú majú pochovať. Okrem nich sú tu aj ženy, známe ako plačky, ktoré plačú nad basou. Muzikanti hrávajú najskôr ticho a potom hlasno. Počas udalosti zaznievajú veselé a vtipné modlitby a potom plačky spievajú. Nakoniec sa smútočný sprievod rozpustí.

Ďalším zvykom je vyčistenie studničiek. Ľudia veria, že keď studničku vyčistia, budú po celý rok zdraví. Naši predkovia, Starí Slovania, zvykli prinášať dary k studničkám a obetovať domácim duchom zvieratá, čo je dnes symbolizované obetovaním baránka.

Ďalším zvykom bolo, že na veselých tancovačkách na dedine slobodné dievčatá nachádzali svojich ženíchov a chlapci si vyberali nevesty. Keď boli fašiangy dlhé, hovorilo sa, že sa vezmú všetky slobodné dievčatá, aj tie menej atraktívne.

Ďalší symbol boli fašiangový koledníci. Chodili dom po dome, spievali koledy, vinšovali domácim a zatancovali si s každým dievčaťom. Koledníci za odmenu dostali pálenku, niečo pod zub, ako klobásu s chlebom, koláče, a taktiež dostali aj peniaze.

Ľudové tradície - fašiangy v Borskom Mikuláši

Veľkou zaujímavosťou je, že napr. v Obci Borský Mikuláš dodnes pretrvávajú tieto tradície. Počas fašiangovej obchôdzky v Borskom Mikuláši ľudia tancujú Fašiangový tanec nazývaný "pot šable" za zvuku dychových nástrojov. Je to skupina oblečená v tradičných krojoch držiaca šable v rukách. Sú zložení z vedúceho obce a šablárov (muži so šabľami), ktorí majú kovové alebo drevené repliky šablí. Sprievod dopĺňali / dopĺňajú aj deti, dievčatá a mladí muži v tradičných krojoch. Skupinu, samozrejme, sprevádza hudba a spev. V skupine je tiež pokladník, ktorý zbiera peniaze za predstavenie tancov.

Počas tradičného fašiangového šabľového pochodu sa zvyčajne podáva domáca pálenka a pred nadchádzajúcim obdobím pôstu je potrebné pochutiť si na mastných jedlách ako sú zabíjačky a vyprážané šišky. Domáce gazdinky sa v tento deň obliekajú a upravujú, upečú fánky a šišky a pripravia zabíjačku. Šablári vchádzajú aj do domov, ktoré prežívajú smútok a zahrajú im smutnú pieseň ako pamiatku na zosnulého. Počas dňa sa účastníci šabľového pochodu musia zdržať prílišného pitia, aby večer mohli úspešne pochovať basu. 

Nedeľa začala svätou omšou a pokračovala tradičnou dedinskou zabíjačkou na ulici. Počas oboch dní sa konali rôzne zábavy. Potom nastal 40-dňový pôst.

Turíce

Slávenie Turíc, je v skutočnosti záverom osláv Veľkej noci. Teraz sa pozrieme bližšie na význam tohto sviatku a jeho skrytú symboliku. Môžeme ich poznať aj pod názvami Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Zoslanie Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Letnice a Zelené sviatky. Slovo Turíce pravdepodobne vzniklo zo slova tur. Tur je zviera a je symbolom hojnosti a plodnosti.

Turíce sa slávia sedem týždňov po Veľkej noci. Ide o Slovanský sviatok, kedy vítame jar. Tento sviatok spája aj spomienku na zoslanie Ducha Svätého. Starí Slovania ho tiež vnímali ako poďakovanie za úrodu po žatve, a preto tento čas nazývali letnica. Občas je tento deň označovaný aj ako "Zelené sviatky", ktoré pripomínajú symboliku rodiacej sa prírody. Názvy tohto sviatku tak veľmi dobre vyjadrujú spojenie rozkvitajúcej prírody s duchovným významom začiatku niečoho nového, ako je zoslanie Ducha Svätého.

Počas tohto sviatku sú chrámy zdobené zelenými vetvičkami (niekedy aj malými stromčekmi) a farba náboženských šiat je obvykle zelená. Táto farba symbolizuje Ducha Svätého ako zdroj života. Ľudia nosili zelené vetvičky a bahniatka do svojich domovov, pretože verili, že tieto predmety majú schopnosť chrániť ich domovy pred negatívnymi vplyvmi a prinášať šťastie a ochranu.

Najznámejšia ľudová pieseň je Fašiangy, Turíce

 Text ľudovej piesne:

 
 1. Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,

     kto nemá kožúška zima mu bude.

2. Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,

    dajte mi slaninky, nech sa popasiem.

3. Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy,

     jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.

4. Tuto nám nedali, tuto nám dajú,

     tu koňa zabili, tu rebrá majú.

5. A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti,

    musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.



V tomto článku sme sa viac priblížili k základným charakteristikám a zvykom súvisiacim s fašiangami. Veríme, že vás tento prehľad trochu priblížil k tomuto krásnemu obdobiu plnému tradičných osláv a radosti.